Revištské Podzámčie (N 48 31 254, E 018 43 780)

to by mal byť asi správny názov tejto akcie, za ktorej zorganizovanie vďačíme Kurtovi. Preto som si dovolil akciu nazvať podľa jej organizátora.

Akcia, podľa mojích dostupných informácií, vznikla spontánne ako náhrada na vyplnenie termínu zrušenej bodovanej akcie SMF organizovanej P. Šiškom.

S neskrývanou radosťou a nedočkavosťou zvádzam boj až do konca týždňa, kým pobalený nevyrážam s kamarátom smer Poprad. Tu kamarát necháva svoju motorku, obdobne ako ja v zime Transalpa. Lúči sa s ňou a nasadá na Miláškov chrbát na miesto spolujazdca. Rozdielne správy o počasí so mnov nehýbu, som rozhodnutý a radosť zo stretnutia s priateľmi ma s každučkým metrom cesty ukľudňuje a zároveň pomáha ignorovať zhoršujúce sa počasie a nastávajúcu tmu. Prechod sedlom Čertovica si radšej domýšľam. Určite by bol nádherný pri zapadajúcom slnku a suchej ceste... Realita bola ale iná. Tma. Jemný chladný dážď. Zatvorená prilba s dopolovice oroseným plexi a občas proti idúce auto s asi laserovými svetlami ma zamestnalo až-až. Aj to sú zážitky, len sa mi na nich s nevôľou chce spomínať. Pred Breznom sa počasie trocha umúdrilo a cesta za cieľom sa začala skracovať rýchlejšie. Z monotónnosti ma vytrháva malá značka Revištské Podzámčie. Zbadám ju v poslednej chvíli, o čom ma presvedčuje ABS-kom aj Milášek, že toto, bolo len tak-tak. Stihli sme to spomaliť a odbočiť. Úzka asvaltová cestička a tušenie, že idem asi správne, oznamujú pokriky v tme napravo, siluety stanov a blikajúce čelovky známych mien. Som tu.

Pri spokojnom mrmlaní Miláška, v svetle jeho reflektorov si staviam stan a ustieľam. Spokojne sa zabávame do skorého rána.

Ako väčšinou sa zobúdzam prvý. Zdravím sa s prvými lúčmi slnka, ktoré nás sprevádza po celý deň, s uznaním šikovnosti majstrovi, potľapkávam pevne stojaceho rozzúreného plechového býka a pri drevenici upokojujem nepokojného hladného koníka ( taktiež z plechu ). Krásne miesto tento kemp Drevenica Revište . Do ranného štebotu vtákov sa občas pridáva Hron, ktorý lemuje jednu stranu kempu. Podľa zaparkovaných plavidiel mi netrvá dlho aby som sa dovtípil, že kemp je jednou zo zastávok vodákov, kde sa možu najesť, umyť aj prenocovať. Nádhera. A na to všetko sa z výšky už roky díva Revištský hrad. Určite niesom sám komu takéto miesto dodá energiu, upokojí stresom zmietané telo i myseľ. Už kujem plán čo skôr, ako využiť tak krátky čas na prechádzku na hrad, previesť sa Miláškom do neďalekých Hámrov, Banskej Štiavnice atď. až rezignujem. Nemá to zmysel ponáhľať sa, to chce kľud.

A tak sa v kľude prizerám ako väčšina štartuje na spoločný výjazd. V drevenici si popíjam "ulofok" a v pohode opäť s Jarom z Popradu dohadujeme kam sa pôjdeme previesť.

Okruh cez Hodrušu-Hámre, Vyhne upokojí túžbu po zatáčkach a náklonoch, zastávka v termálnych kúpeľoch v Sklených Tepliciach je čerešničkou na torte. Príjemné osvieženie v bazénoch s rozdielnou teplotou vody, minimum ľudí a 50 korunové vstupné iba umocňuje pokoj. Parkovné 1 a pol hodiny za 20 Sk, kde sme to vlastne zastavili? Nezastal tu čas? Úplná pohoda.

Spokojný, výrovnaný a mierne utlmený sa pohodovým tempom vraciame do kempu.

Pohľad na hrad a predstavy aký nádherný výhľad môže byť zhora, rušia všetky plány na poobedňajšiu siestu. Ide sa hore.

Vraví sa: -Človek má vždy dve možnosti, ale vždy si vyberie tú sprost...

To platí aj o voľbe cesty nahor. Skalolezenie v pravom zmysle slova. Prudko stúpajúci chodník s vyčnievajúcimi skalami, bez pomoci ktorých sa na svahu neudržíte. Na počte oddychových zastávok je jasne vidieť, že sa asi viac vozíme na motorke a že takáto " prechádzka " padne vhod, aby sme celkom nezleniveli. Červené zadychčané tváre prechádzajúc rozvalinami hradu občas komentujú nádherné scenérie. Cesta nadol je iná, druhá a samozrejme tá lepšia možnosť ako sa dostať na hrad, alebo z hradu. Pozvoľné klesanie lesíkom po chodníku lemovanom dreveným zábradlím a prechádzka dedinou.

V kempe sa už začali prípravy na noc. Niekto zháňa drevo na oheň, iní zas pripravujú gril...

Kurto ešte za svetla stíha vyhlásenie a odmenenie najvzdialenejších účastníkov.

Západ slnka a farebná obloha po ňom sú krásnou odmenou pre všetkých. Až do úplnej tmy príroda servíruje námety na emotívne pozadia pracovných plôch počítačov. Kto môže experimentuje s fotoaparátom, aby aspoň jeden z týchto nádherných okamihov zvečnil a uchoval si tak spomienku na toto miesto a stretnutie...

[Navrat do Galeria]