Som veľmi rád, že som sa mohol zúčastniť v Berlíne na FIM Rally, ako člen Slovenskej výpravy.

Cesta tam bola hrozný zabiják, doprovodné auto, kolóna 5-tich moto a rýchlosť podľa Ďurovho skútra (110-120 km/hod) ma pomaly vraždila v stabilnom tempe rovných 1042 km.

Až do Berlína. Ale jedinému normálnemu človekovi to odpustíš, keď je to jediná možnosť ako sa tam dostať. A navyše zato nemôže, nabudúce bude mať BMW 650 GS. Tak som to vytrpel.

Berlín sám o sebe je pekné a zaujímavé mesto. Už tým, že bol rozdelený na východný a západný, ale aj architektúrou a mnohými kanálmi po ktorých sme sa v rámci akcie plavili loďou. To bolo zaujímavé. Ten výlet loďou bol jediný bod programu FIM-ky,ktorý sa mi páčil.

Keď som naštudoval program FIM, čo ma čaká, nasledovalo zdĺhavé, ale (neľutujem!!!)náhradné riešenie kam zabiť nudu a horúčavu.

Ostrov Rujána(Rugen).Popisovaný ako jeden z najkrajších v Nemecku. (omyl) Vyštartovali sme teda v trojke(Jaro Poprad.Štorek Nové Zámky,a Ja)smer Rujána.

Je Sobota a cesta ku pobrežiu bola celkom fajn,až na pár obchádzok. Príchodom k pobrežiu sa všetko rázom mení. Ďialnica zapchatá (7.5 km) a kompa, teda cesta k nej tiež samá "plechovka". Predrali sme sa po diaľnici pomedzi autá až na Rujánu. Nadšenie upadlo. Nič zvlášne. Je obed a tak riešime hlad. Krmime aj motorky. Hmm. Krása Rujány asi bude v plážach, a nie v príjazdových cestách? Ideme teda nejakú pláž podhľadať.

Už odbočenie z hlavnej prináša milé prekvapenie. Úzka kľukatá cesta, lemovaná nahusto vysadenými stromami, ktorých kmene pri zemi z časti zakrýva asvalt, ako keby z neho rástli. Asi do 70 centimetrovej výšky sú kmene natreté na bielo. Pri 100 km/hod. sa cítim ako v tuneli, a keby sa niečo nedajbože zmrvilo, neviem si predstaviť unikovú cestu na krásne slnkom zaliate pšeničné pole, z ktorého vietor robí nádherné, pozornosť odpútavajúce zlatisté more.

Zastav!

To je fakt pekné. No ale ďalej na pláž!!! Aj tak musím čeknúť mapu. Ideme OK. Mali by sme doraziť do kempu pri pláži.

Po dvoch odočkách končí asvalt a Transalp môže konečne ochutnať terén v podobe na šírku kolies auta položenými betónovými kockami, kde-tu poprerastanými asi 20 cm vysokými travnatými chuchvalcami. Po 2.5 km a sme v kempe pri závore. Iba minútu sa dohadujem rečou mojích predkov z majiteľom a cena je na svete. Môžme dnu, aj z moto, zaparkovať pod prístrešok na betónovú plochu (v piesku to postaviť na bočák je vlasne položiť do piesku), môžme sa kúpať na pláži, použiť vybavenie kempu atď a to všetko za 3 eur. spolu.

Super.

Rýchlo strhávame brnenie a už sa baletným krokom predierame kamenným úsekom do jemného piesku, až k vode. Pardón k Baltiku. V ňom sme sa teda chceli okúpať, to bol cieľ cesty v takej horúčave.

(Keď som mal 8 rokov,bol som z rodičmi na dovolenke pri Baltiku. Spomienky zostali. Kto by zabudol na more, na 16 stupňovú, nohy vykrúcajúcu a na 50 metrov od brehu 50 cm hlbokú vodu, teda more?.)

Skoro nič sa nezmenilo. Už z brehu vidíme v diaľke na mori polovičky postáv. Už len meter a som vo vode. Ešte krok a....

To čo!!!

To čo je?!!

Šak tá voda je jak šťanky. Ako sa mám osviežiť? Ako sa schladiť po ceste v 36 stupňovej teplote?!

SMS o aktuálnom stave teplôt morí oznamuje 24 až 26. To není možné!!! Baltik si taký nepamätám!!!

No nič, tak GO! Kráčam kým sa dá, občas poplavem, zasa kráčam, ponorím sa ako to vyzerá dole, schmatnem mušličku ako Dvojkorunu, aspoň niečo na pamiatku, ako suvenír. A späť na breh. Čo to nevidím. Dáka postava sa moce pri našich veciach, čo moce už ich aj dvíha, čo tam hľadá!!! Prekladá ich do trávy. Už chápem. To sympatické miesto s plachtovým plôtikom patrí tej postave. Aha!

Kráčam, plavem na breh. Povedľa sa čvachce a s loptičkou zabáva mladý pár. Som videl dobre? !ONA vo výskoku chytá loptičku a dopadá do mora, vzápätí sa vynára a z výskoku ju celou silou hádže proti NEMU. Ako sen. Veď je nahá, a krásna. Žena s mokrými vlasmi, nahá, mladá s kvapôčkami vody na pokožke...Ummm. Pohľadom hľadám spolucestovaťeľov, oči sa nám vzájomne stretli so skonštatovaním že sme na FKK alebo nuda pláži. Áuuu pohľad na dve dôchodkyne ma stabilizoval. No ako tak pozerám bez eufórie z vody a prostredia, uvedomujem si že divní sme teraz my a nie oni. Ale pohoda, vedieť teda všimnúť si to skôr, splynuli by sme z "davom". Cestou na breh nazbieram za hrsť mušličiek. Vychadzame z vody trochu hanblivým krokom, že sme iní, ale čo už. Len čo dôjdeme k veciam prichádza postava. To bude vysvetľovania ako sme si dovolili...

-Dobrý deň. Prepáčte ale preložil som vaše veci, dúfam, že je všetko v poriadku. Ten fotoaparát som dal do čižmi aby naň nesvietilo slnko. Je všetko OK?

Takto ma zabil slovami domáci kemper. To je prekvapenie.

A začali ďalšie...

Po rozhovore s domácim sa dozvedáme skutočnosť, že sme sa nekúpali z Baltiku ale v Rugischer Bodden (plitčina, zátoka čojaviem čo, ale nie Baltické more!) Kemp Zudar je na strane Rugischer Bodden. A iná strana presne severná je pri Ostsee(Baltiku). Smola a taká radosť to bola... Ďalej, že Rujána je síce krásny ostrov, ale zďaleka nie tak ako Usedom (tam som bol z rodičmi...). Tam vraj máme okamžite vyraziť ak sa chceme dobre okúpať. Čistejšia voda, biely jemnučký piesok a trošku chladnejšia voda. Tak teplú nepamätá ani domáci a dodáva:

-Svet sa vraj pri otáčani zabudol vrátiť na pôvodné miesto.

Trochu sklamaní ale v podstate s novým cieľom a na istotu vyrážame smer Usedom. Po kontrole mapy sa pasujem za vodcu. Aj tak sa mi po pár kilometroch správnym smerom, vrátili spomienky a cesta sa mi zdá včerajšia, alebo ako by som ani pred 24-mi rokmi neodišiel. Idem s husou kožou cez mestá, dedinky mosty...Až po Peenemunde, tu sú vojenské základne z druhej svet. vojny. Tu sa vyvýjali a skúšali prvé rakety tretej ríše. Celkom zaujímavá časť dejín ľudstva. A prehliadka ponorky v prístave spúšťa úvahy čo všetko ešte nevieme ako bolo a ako funguje. Zmeškaná exkurzia v múzeu Peenemunde nás (aspoň mňa) bude trošku mrzieť, ale ako dôvod vráťiť sa sem znovu je pre ďalšie fungovanie zapamätané. Nabudúce aj s priateľkou. Nabudúce...

Cesta tam aj späť viedla cez riedky les, vľavo aj v pravo to cez zvýšený okraj cesty bolo k moru sotva 200 metrov. Na jednom z parkovísk stojíme a ja sa zhosťujem úlohy strážcu "majáka", a po čase sa vzdávam zážitku okúpať sa v mori. (Mám depku...som sám...chýba mi priateľka...nemám sa s kým deliť o zážitky...) Ale to je ďalší dôvod prísť znova.

Je neskoro. Je po 20-tej a cesta do Berlína na FIM má asi 350 km. Do Berlína sme dorazili ráno okolo 3-tej. Okamžite spánok.

Ďalší deň sme to zbalili a pred obedom vyrazili domov. Spali sme v blízkosti Česko-Nemeckých hraníc v kempe v obci OSEK. Prírodné kúpalisko a rybník hovoria za všetko.

Pokoj a ticho...

Ešte dva dni na motorke, kým som sa dovalil domov a zaradil do pracovného procesu.

Potom všedné uponáhľané dni...

[Navrat do Galeria]